„Široko ďaleko lepšieho znalca snov, ako je Jirko Růžička nenájdeme,“ predstavil auditóriu v POLISe hosťa Jozef Hašto. Ku snom pritom Jiřího Růžičku celkom paradoxne priviedla politika. Po tom, čo ho vyhodili pre názory na ruskú okupáciu z akadémie vied, našiel uplatnenie v psychoterapii. „A to ma dostalo. Vedel som, že už sa nebudem zaoberať literou a teóriou, ale prácou s ľuďmi,“ hovorí J. Růžička.

Foto: Richard Köhler

 Prvá skúsenosť

„Prvý vlastný sen si pamätám asi ako 4,5 ročné dieťa. Mával som opakované zápaly stredoušia, bol som kvôli tomu v prvýkrát nemocnici. Čakala ma operácia a v jej predvečer sa mi prisnil sen. V ňom som sa prebudil medzi samými starými ľuďmi v nemocnici a potreboval som ísť na záchod po dlhej tmavej chodbe. Cítil som strach, že niekto ide pomaly oproti mne. Keď som tú postavu zbadal, bola to stará dáma s drevenou hlavou,“  opisuje svoj prvý zapamätaný sen J. Růžička. Veľmi dlho si ho však nevedel vysvetliť. Napriek tomu, že mu ho pomáhali vyložiť a pochopiť aj iní psychoterapeuti, nevedel sa stotožniť s predstavou, že dáma v sne by mala predstavovať jeho matku. Až po rokoch ho vlastná dcéra a strata domáceho miláčika priviedla k úvahe, že so smrťou sa nemožno zmieriť, pretože je neživá. „Vtedy to do seba zapadlo, vtedy som pochopil, že tá osoba s drevenou hlavou nebola mŕtva ani živá. Bola neživá a v sne som vtedy zažil prvý kontakt so smrťou,“ vysvetľuje.

Sny ako návrat do prirodzeného sveta

„Prišiel som na to, že snom sa dá celkom dobre rozumieť. A to je fascinujúce, pretože snový život je špecifický.“ Nejde o sny ako také, ale o to, že vedieme dvojitý život – bdelý a snový, pričom ten snový prechádza celým naším spánkom a je mimoriadne bohatý.

„Dáte mi za pravdu, že v snoch je človek úplne zaujatý. Nemôže skutočnosť, ktorá sa mu sníva, iba reflektovať, nemôže od nej odstúpiť a premýšľať o nej ako počas bdenia. Jednoducho sme v snoch úplne ponorení. A zaoberáme sa v nich tým, čo filozofovia nazývajú  bezprostrednou skúsenosťou s takzvaným prirodzeným svetom. K takejto skúsenosti sa pritom človek veľmi ťažko dostáva. Pozeráme sa totiž na svet a na seba pohľadom, ktorý je veľmi ovplyvnený dobou, v ktorej žijeme. Je to v poriadku, všetci sme deťmi svojej doby. Kontrolujeme si účes, nosíme obleky, aj keď nás ťahajú, pretože taká je doba, ktorá nás tak veľmi určuje. Nemáme možnosť dotknúť sa prirodzeného sveta. Práve snový svet je náš prirodzený svet. V snovom svete sa stretávame s tým, ako priamo a bezprostredne vnímame skutočnosť. Sny nám otvárajú prirodzený svet bezprostredných skúseností. Keď si vezmeme bibliu, s prekvapením zistíme, aké veľmi dôležité skutočnosti a správy dostávali ľudia v snoch. Prečo? Pretože v bdení si netrúfli o nich ani uvažovať. Ale dostali ich v snoch, uverili im a správali sa podľa toho.

Nie je to úplne jednoduché, pretože v snoch sa objavujú aj veci, ktoré neradi vidíme a počujeme, lebo nám narúšajú naše istoty, prichytia nás pri samých sebe.“

Foto: Richard Köhler

Ako pracovať s vlastnými snami?

Vykladať si vlastné sny je podľa J. Růžička nadmieru ťažké, aj po rokoch praxe. „Mnohé sny, ktoré som mal a ktorým som porozumel, som si nechal – ako tomu hovoríme – supervidovať niekým iným, kto tomu rozumie. Treba pritom myslieť na to, že sen je do dna nevyložiteľný. Je to ako pozerať sa na krásnu vec. Môžete si ju pozerať znova a znova a vždy tam nájdete niečo nové. Alebo ako s manželstvom. Poznáte svoju ženu, stále je tá istá, ale stále vás môže prekvapiť, lebo okolnosti sa menia, človek sa mení, všetko sa mení. Predstava, že si vyložíte sen a je hotovo, príliš neplatí. Ale platí, že to podstatné si v tom človek môže nájsť. Sú ľudia, ktorí sú na výklad snov mimoriadne nadaní, každý však potrebuje, aby s ním porozumenie snom prešiel niekto, kto to už vie robiť. Dá sa to naučiť, dá sa s tým pracovať, ale sú veľké rozdiely medzi ľuďmi. Je to podobne ako s matematikou, základy sa naučíme všetci, ale integrály spamäti už nevie počítať hocikto.“

Foto: Richard Köhler

 Ako fungujú sny?

Často sa stane, že si zapamätáme konkrétny sen na veľmi dlho a pochopíme ho až po rokoch, tým, ako sa odvíja náš život. Takúto osobnú skúsenosť má aj J. Růžička „Vždy keď niekde vo svojom živote dôjdem, objaví sa mi práve tá časť jedného sna, ktorá korešponduje s tým, čo práve prežívam. Neviem, ako je to možné, ani ako to funguje. Zdá sa ale, že sme niekedy v snoch múdrejší, ako keď sme bdelí. Sen niekedy poukáže na veci, ktoré si hneď nevšimneme, ale sú naše, z nášho života a ukazujú, ako rozumieme svetu.“

Teórií o tom, ako sny fungujú, je veľa a sú veľmi rozmanité. Musíme však rozlišovať medzi tým, ako to funguje a tým, čo to je. „Isteže bez biochemických procesov v mozgu by sme nemohli existovať, to je jasné. Ale v mozgu žiadny sen nenájdeme. Keby sa to dalo, tak už by sme ho dávno stiahli a prečítali. Ale nejde to. Nemôžeme sen zúžiť len na procesy v mozgu, pretože to by sme sa nikam nedostali. Rozumeli by sme procesom, ale snom nie. Nepochybujem o tom, že porozumenie snom je nám dané, len neviem, ako je to možné,“ dodáva J. Růžička.

Zostaňte informovaní a sledujte naše správy aj na Facebooku.

Mohlo by vás zaujímať