Dobrý večer priatelia,

volám sa František Oravec a som samostatne hospodáriaci roľník z farmy Gyňov pri Košiciach, asi 15km južne. Ďakujem organizátorom dnešného verejného zhromaždenia za možnosť tu dnes vystúpiť a Vám všetkým za to, že ste opäť prišli podporiť požiadavku a túžbu mladých ľudí,  a myslím si, že aj väčšiny z nás, žiť na slušnom Slovensku.

Dúfam, že neurazím nikoho z vás, vrátane organizátorov, ale nie som rád…Nie som rád, že tu dnes musím stáť. Som veľmi smutný, že dvaja mladí ľudia zomreli a hanbím sa za to, že nás, a hlavne moju generáciu, až táto strašná udalosť donútila precitnúť a uvedomiť si v akom štáte žijeme, a ísť preto do ulíc.

Hanbím sa za to, že sme dopustili, aby mladí ľudia vo veku mojich detí, prišli o život kvôli tomu, že bojovali, za to, za čo som ja v 89 v Košiciach štrngal kľúčmi – za slušný a právny štát. Hanbím sa za to, že prišli o život, lebo hľadali pravdu. Mladí ľudia, ktorí tu ste a všetci, ktorí bojujete za spravodlivosť, dovoľte mi poprosiť vás o prepáčenie. Dúfam, že neurobíte takú chybu, ako naša generácia a vytrváte v snahe donútiť mocných správať sa slušne.

Zároveň sa vám chcem za všetkých poctivých, domácich farmárov poďakovať.  Hlavne vďaka vám, ktorí organizujete tieto verejné zhromaždenia, a vám ktorí sa na nich zúčastňujete po celom Slovensku, sa po rokoch ignorantstva začali kompetentní venovať našim problémom. Verte mi však, že každý jeden z nás, farmárov, by radšej namiesto verejných vystúpení, trávil čas inak. Počas dňa chceme byť na poliach, a po večeroch s rodinami.

Ozývať sme sa začali preto, lebo aj nás gniavnia mafiánske praktiky organizovaných skupín. Slová, ktoré budete počuť už zazneli na proteste v Košiciach, ale som presvedčený, že je je podstatné, aby ste aj vy počuli, čím sme sa my, domáci farmári v posledných rokoch stali. Stali sme sa lovnou zverou. Dokonca niečím úbohejším než lovná zver. Tú totiž možno loviť len v určitom období roka, na nás však poľujú nepretržite celé roky. Začali nás loviť vtedy, keď sme sa opovážili chrániť si svoj majetok. Na mušku si nás zobrali organizované skupiny. Zastrašovanie, snaha o finančné zruinovanie,  dokonca aj bitky – tomu všetkému musíme čeliť.

A čo robil štát, vládni politici, úradníci, policajti, ktorým sa roky sťažujeme? Nič, a to je ten lepší prípad, lebo neraz aj oni asistovali organizovaných skupinám, ktoré sa nás snažili a snažia zničiť. Celý život sa venujem tomu, čo môj dedo, čo môj otec, aj môj strýko – farmárčeniu. Lovnou zverou som sa stal pred tromi rokmi. Určitá skupina firiem neoprávnene využívala pôdu, ktorú som mal obrábať ja. Dokonca na ňu poberala aj dotácie. V roku 2015 som ich vyzval, aby nás nechali na našej pôde podnikať. Odmietli a dokonca chceli, aby som im predal všetku moju pôdu. Keď som odmietol vyštartovali po mne. Snažili sa ma finančne zruinovať, vyhrážali sa mi, a dokonca ma jeden z ich zamestnancov, bývalý elitný policajt tzv. „kukláč“,  takmer zmrzačil. Stalo sa to vtedy, keď som na vlastnej pôde nahrával video ako vytrhávajú kolíky a ničia moju úrodu na parcelách.

Pol roka som bol práce-neschopný a trvalé následky mám doteraz. S firmami, s ktorými zvádzam svoj boj, som vyhral súdne spory. Napriek tomu sa stále neviem dovolať spravodlivosti. Poberajú dotácie na pôdu, ktorá patrí mne, a na ktorú majú exekútorom zakázaný vstup. Dotácie od štátu dostali aj napriek tomu, že som na to upozorňoval všetky dôležité inštitúcie. Na to, čo sa mi deje, vyše dva roky, márne upozorňujem pani ministerku Matečnú a šéfa Pôdohospodárskej platobnej agentúry, pána Kožucha. Čo sa udialo? Až do týchto dní nič. Zároveň skupina firiem, ktorá proti mne bojuje, sa ma snaží kompromitovať a zastrašovať partnerov, s ktorými pracujem. Najala si súkromnú detektívnu kanceláriu, v ktorej je bývalý vysoko postavený policajt, a tá proti mne fabrikuje falošné dôkazy a obchádza ľudí, od ktorých máme prenajatú pôdu.

Po tom, čo som bol pred viac ako rokom nútený začať verejne poukazovať na to, čo sa mi deje, sa začali ozývať ďalší farmári. Trápili ich podobné problémy. Boli z celého Slovenska. Spomeniem niektorých z nich, ktorí utrpeli fyzickú ujmu a sú z východného Slovenska: Béreš Juraj z Michaloviec, Mičko Marián z Tibavy, Pedič Vladimír z Ruského Hrabovca, Cenkner Ján z Lastomíra, Kentoš Kvetoslav z Vojnatiny. Títo farmári a iní, na svojom tele pri ochrane pôdy a kvôli túžbe farmárčiť, zacítili cudzie päste, krv, obušky, bojové psy, a aj čepele nožov. Dodnes sa niektorí boja prehovoriť. Boja sa, majú strach. Kde sme to dotiahli, že sa človek bojí povedať pravdu?

Väčšina z nich nechcela zverejniť svoje meno, báli sa. Po tragických udalostiach, ktoré vyústili do týchto verejných protestov, mnohí farmári, žiaľ nie všetci, zahodili strach a verejne sa začali spovedať zo svojich trápení. Písali o nás novinári. Vyrazili sme traktormi do ulíc, najprv na východe. Začali sme pripravovať traktorovú jazdu farmárov, z celého Slovenska naprieč republikou, od východu až do Bratislavy. Vystúpili sme na verejných zhromaždeniach, a čo sa nestalo? Dostali sme ponuku. Pani ministerka s podriadenými úradníkmi, policajtmi a sudcami, s nami chce rozprávať. Dokonca, sme za nimi nemuseli ísť na traktoroch do Bratislavy, ale povedali že prídu do Košíc. Avšak, na to veľké stretnutie poslali pozvánku iba štyrom farmárom. Naše problémy sa však netýkajú jednotlivcov, ale veľkého množstva súkromne hospodáriacich roľníkov, ide o celoslovenský, nie lokálny problém. V utorok tento týždeň sme mali vopred, predtým než prišla ponuka pani ministerky, naplánované celoslovenské stretnutie farmárov. Chceli sme na ňom prerokovať náš ďalší spoločný postup. Rozhodovali sme aj o tom, či prijať ponuku na štvrtkový rozhovor s pani ministerkou. Odmietli sme ho z dôvodu pozvania iba štyroch farmárov a navrhli nový termín.

Na farmárskych rokovaniach, zo zástupcami štátu, sa musí zúčastniť väčšina, reprezentatívna vzorka farmárov, ktorá odprezentuje problémy nás a nášho poľnohospodárstva. Kým sa s politikmi, úradníkmi a policajtmi spoločne stretneme, zbierame podnety, ktoré prichádzajú od farmárov z celého Slovenska. Spisujeme naše požiadavky. Dve základné sme už niekoľkokrát zopakovali:

  • požadujeme, aby pôdu mohol obrábať a brať na ňu pomoc od štátu len ten, kto ju vlastní alebo má na ňu nájomnú zmluvu.
  • požadujeme, zriadiť nezávislý vyšetrovací tím, ktorí budú tvoriť špecialisti s rôznych oblastí, a ktorý preskúma prípady utláčaných farmárov, potrestá vinníkov, a navrhne riešenia na predchádzanie problémov, ktoré nás trápia.

Na záver chcem ešte zdôrazniť, že nám farmárom nejde o politiku. My bojujeme za prežitie malých a stredných farmárov, ktorých rodiny pracujú na poliach už niekoľko generácií. Poľnohospodárstvo vždy stálo na nás, na poctivých gazdoch, sedliakoch, ktorí sa starali o to, aby sme mali jesť a piť. A to treba bez ohľadu na to, kto tu vládne. Nechceme nič iné, len slušne a v pokoji gazdovať. Som presvedčený, že slušne a v pokoji, chcú pracovať a žiť aj poctiví policajti, učitelia, úradníci a väčšina z nás. Preto sa spoločne usilujme o tento cieľ.

Zostaňte informovaní a sledujte naše správy aj na Facebooku.