Na Železničnej stanici v Žiline sa aktuálne nachádza expozícia Légiovlaku, ktorý je vernou replikou legionárskeho vlaku – ešalónu z obdobia rokov 1918-1920. Vlak je súčasťou projektu Legie 100, ktorý sa začal v roku 2014 pri príležitosti 100. výročia začiatkov boja československých légií za samostatný štát.

Foto: Mesto Žilina

Expozícia Légiovlaku je určená pre odbornú i laickú verejnosť všetkých vekových kategórií, pamätníkov a ich potomkov.

Početné kolónie našich krajanov v Rusku
Cieľom projektu je pripomenúť si pamiatku československých legionárov bojujúcich v Rusku. Práve v tejto krajine žili početné kolónie krajanov z vtedajšieho Česko-slovenska a boli tu aj desaťtisíce rakúsko-uhorských vojnových zajatcov. V týchto táboroch bolo okolo 200 000 – 250 000 zajatcov českej a slovenskej národnosti, z toho Slovákov bolo približne 30 000. Česko-slovenská národná rada v Paríži si v roku 1916 preto stanovila za svoj hlavný cieľ vytvoriť československé dobrovoľnícke vojsko, ktoré by na frontoch svetovej vojny bojovalo za národnú slobodu.

Foto: Mesto Žilina

Súčasťou výstavy je aj množstvo dobových dokumentov a artefaktov.

Československí vojaci ako súčasť ruskej armády 
O vznik jednotiek sa zaslúžil najmä M. R. Štefánik, ktorý v roku 1916 pricestoval do cárskeho impéria, aby tam sformuloval stručný program zahraničného odboja. Situácia sa zmenila po páde cárskeho režimu v Rusku, čo prinieslo kvalitatívne a kvantitatívne novú situáciu v riešení situácie českých a slovenských zajatcov.

V tom čase pôsobila v rámci ruského vojska aj Československá brigáda, ktorá hoci ešte nie celkom sformovaná, podala ruskému veleniu žiadosť o nasadenie na front. Po súhlase ruského velenia bola československá brigáda začlenená do 49. armádneho zboru 11. ruskej armády v oblasti Zborova, severozápadne od Tarnopola v západnej časti dnešnej Ukrajiny.

Útok československej brigády pri Zborove sa začal 2. júla 1917. Front sa podarilo prelomiť a len únava a neochota susedných ruských jednotiek a váhavosť ich velenia spôsobili, že úspech nebol ďalej využitý. Straty brigády boli okolo 185 padlých a 800 ranených.

Foto: Mesto Žilina

Posádka vlaku v dobových uniformách sprevádza návštevníkov vlakom s odborným výkladom a vie pomôcť aj s dohľadaním predka – legionára.

Boľševická revolúcia všetko zmenila
Po Zborovskej bitke sa okolo konštituovanej 1. čs. divízie začal postupne vytvárať armádny zbor, ktorý mal približne 40 000 príslušníkov.V tom čase však už v Rusku prebiehal búrlivý revolučný vývoj, pričom ruská armáda bola v rozklade. Boľševická revolúcia začiatkom novembra 1917 zvrhla dočasnú vládu. Boľševici po uchopení moci nemienili pokračovať vo vojne. Československé vojsko v Rusku, ktoré vzniklo preto, aby na frontoch „veľkej“ vojny vybojovalo samostatný československý štát, tu v prípade mieru nenachádzalo uplatnenie.

Foto: Mesto Žilina

Československí vojaci ako dezertéri 
Keďže na Ukrajine, kde sa zbor vtedy nachádzal postupovali nemecké jednotky, čs. vojakom v prípade zajatia hrozil osud dezertérov z rakúsko-uhorskej armády, za ktorý bol jasný rozsudok – poprava. Tomáš Garrigue Masaryk preto vyhlásil 7. februára 1918 čs. armádny zbor za súčasť čs. vojska vo Francúzsku a dal príkaz, aby sa pripravil na odchod do tejto krajiny cez Sibír a Vladivostok.

Foto: Mesto Žilina

Tatrani na Sibíri 
Zbor pri ústupe zviedol tvrdé boje s nemeckou divíziou. Bojovala sa napríklad o železničný uzol Bachmač, kde výrazne zasiahli aj Slováci z tzv. 7. československého pluku s prívlastkom „Tatranský“. Tatrani sa zúčastnili bojov na viacerých miestach dnešnej Ukrajiny, ako aj stredného Sibíru. Bojovali pri Marjinsku, Novonikolajevsku, Irkutsku, Čeljabinsku, Tomsku a Krasnojarsku.

Situácia čs. légií na Sibíri v druhej polovici roku 1918 bola mimoriadne komplikovaná. Légie sa zaplietli do ruskej občianskej vojny a úlohy, ktoré boli na ne kladené presahovali možnosti približne 60 000 zboru. V januári 1919 preto Štefánik z Ruska odcestoval a po návrate do Paríža vynakladal maximálne úsilie, aby urýchlil presun čs. légií z Ruska do vlasti. Počas existencie čs. légií v Rusku ich radami prešlo približne 71 000 dobrovoľníkov, z toho približne 6000 Slovákov. Straty českých a slovenských legionárov Rusku predstavovali 3652 padlých a 739 nezvestných.

Légiovlak budete môcť v Žiline navštíviť do 6. augusta 2017.

Fotogaléria