Stretnutie prezidentov sa uskutočnilo 17. novembra, teda v deň keď si pripomíname boj za slobodu a demokraciu. V okolí Novej synagógy, kam mali prezidenti namierené, boli sprísnené bezpečnostné opatrenia. Na akciu bol pozvaný len úzky okruh ľudí, pričom bolo zakázané snímať zvukové a audiovizuálne záznamy. Fotografovať sa však mohlo a častou ozvenou v múroch synagógy bol preto okrem hlasov diskutujúcich aj zvuk cvajkajúcich uzávierok fotoaparátov.

Foto: Ľubo Bechný

Diskusiu viedol filozof Fedor Blaščák z Občianskeho združenia Truc Sphérique, ktoré sa pričinilo o rekonštrukciu samotnej synagógy. O jej tvorcovi Petrovi Behrensovi sa zmenil vo svojej odpovedi aj nemecký prezident, keď ho označil za jedného zo svojich obľúbených architektov. Debata trvala približne hodinu a počas jej priebehu sa moderátor dotkol niekoľkých tém v kontexte budúcnosti EÚ. Hovorilo sa o školstve, nových výzvach, utečeneckej kríze, spoločnej bezpečnosti, ruskej propagande, sociálnych sieťach a pod.

Foto: Ľubo Bechný

Nemecký prezident si na jeseň 1989 pamätá dobre. Mal vtedy zmluvu s univerzitou a každý večer písal práce. Spomína si, ako sa potom stalo niečo, čo podľa jeho slov nikto nečakal. „Vývoj vo východnom bloku bol neuveriteľný. Všetci sme to sledovali v televízii. Nikdy nezabudneme, že veľa východných štátov, vrátane Slovenska, pomohlo na ceste k zjednoteniu EÚ.“

Frank-Walter Steinmeier povedal, že pri výzvach v spoločnom zápase o zjednotenú Európsku úniu treba zohľadniť dva aspekty. Prvým je prezentovanie pozitívnej Európy vo viacerých oblastiach ako zamestnanosť, utečenecká kríza, ochrana hraníc, harmonizácia azylového práva, solidarita a spravodlivé rozdeľovanie sa v rámci krajín EÚ. Druhým aspektom, ktorý treba brať do úvahy, je polarizácia spoločnosti. Podľa prezidenta je schopnosť utvárať kompromisy čoraz ťažšia a komunikovanie často smeruje k čiernobielemu videniu. Tento aspekt zároveň vedie k nenávisti, ktorej je dôležité predísť.

Foto: Ľubo Bechný

Andrej Kiska pri spomienke na november 89, vyjadril nadšenie nad tým, že máme slobodu, rovnakú menu a že sa snažíme dobiehať životnú úroveň západu. Tým sa podľa prezidenta SR naplnil cieľ ľudí jednej generácie. Zároveň však vyjadril obavu nad konkrétnou víziou mladých ľudí a nastupujúcej generácie, ktorá podľa neho cieľ, naopak, stráca. Príčin je viacero a podľa jeho názoru za to môže aj súčasná politická situácia. „Je úlohou nás politikov ukazovať, že ak sa objaví problém, že ho dokážeme vyriešiť a že sa veci pohnú dopredu. Žiaľ, ovplyvniť školstvo, zdravotníctvo, rómske komunity…tieto problémy vidíme, vieme ich pomenovať, no následne zanikajú a veci sa nemenia.“

Mladí ľudia sú podľa prezidenta často frustrovaní práve tým, čo vidia. Vyzval ich preto, aby svoju nespokojnosť pretavili v úsilie zmeniť krajinu k lepšiemu a aby išli do politiky. „Potrebujeme počuť váš hlas. Nie nadarmo sa hovorí, že každá generácia si musí vybojovať demokraciu sama,“ zneli prezidentove slová.

Foto: Ľubo Bechný

Vedľa štátnikov sedela aj Monika Cintulová, ktorá sa rozhodla situáciu chytiť do vlastných rúk a ako mladá, 27-ročná sa stala starostkou Kláštora pod Znievom. Na vlastnom príbehu ilustrovala svoju cestu k zvoleniu za starostku, ako aj aktivity, ktoré tomu predchádzali. Cintulová pred zvolením obchádzala susedné obce a všímala si pozitívne príklady, aby zistila, čo všetko môže pre obyvateľov svojej obce urobiť. Voľby sú podľa nej vo vysokej miere o popularite, no dôležité je stanoviť si ambiciózny, avšak splniteľný program, ktorému predchádza diskusia.

Foto: Ľubo Bechný

Monika Cintulová

Počas debaty v synagóge si mohli návštevníci všimnúť  aj expozíciu výstavy Globálna kontrola a cenzúra, ktorej cieľom bolo poukázať na využívanie a zneužívanie dát v demokracii. Kontroly dát a cenzúry sa prezidenti a študenti dotkli aj počas debaty, a to najmä v kontexte sociálnych sietí. Internetový priestor je čoraz viac obľúbenou baštou extrémistov. Tí podľa študentov ponúkajú jednoduché odpovede na veľmi ťažké otázky, pričom neskúmajú veci do hĺbky. Za situáciu je podľa nich zodpovedná aj určitá lenivosť, ktorú sociálne siete podporujú, čo má za následok vznik sociálnych bublín a skupín s izolovanými názormi. Svoj podiel na tom nesú aj médiá, ktoré vytvárajú mnohokrát nepodložené a nafúknuté titulky.

Foto: Ľubo Bechný

Podľa nemeckého prezidenta je problém v tom, že politici dávajú veľakrát rozhovory médiám, ktoré mladí nečítajú a televíziám, ktoré nesledujú. Ohľadom komentárov na sociálnych sieťach Steinmeier tvrdí, že aj napriek tomu, že komentáre píše malé percento užívateľov, to môže viesť k radikalizácii tých, čo komentáre nepíšu. Andrej Kiska vidí za komentármi často platenú propagandu zo zahraničia.

Foto: Ľubo Bechný

Ďalšou účastníčkou diskusie bola aj psychologička a predsedníčka Správnej rady Nadácie Krajiny harmónie, Soňa Holúbková. Tento rok bola jednou z organizátoriek festivalu Inter nos, ktorý zábavnou formou bojoval s predsudkami. Holúbková vyjadrila citeľnú zmenu nad stavom, keď boli postihnutí ľudia pred novembrom 89 segregovaní a má nádej, že sa veci pohnú k lepšiemu. „Ak ľudia využijú svoje vlastné zdroje tam, kde žijú a budú riešiť svoje lokálne problémy a nebudú sa až príliš spoliehať na to, čo urobí veľký štát, tak máme obrovskú nádej a možnosti prijatia farebnej perspektívy do budúcnosti,“ povedala Holúbková za čo si v synagóge vyslúžila veľký potlesk.

Foto: Ľubo Bechný

Soňa Holúbková

Nemecký prezident prišiel na Slovensko zo spomienkových stretnutí v Alsasku, kde si pripomínali krvavé udalosti prvej svetovej vojny. Udalosti spred 100 rokov by podľa neho mali vypovedať o hodnote Európy. Steinmeier zdôraznil, že vtedajšia generácia sa pri pokladaní základov Európskej únie musela snažiť nájsť dialóg na oboch stranách barikády, pričom musela prekonávať zákopy vojny. To, čo musíme teraz prekonávať my, je podľa neho oveľa ľahšia úloha. Ako sa jej zhostíme zaleží už len od nás.

Fotogaléria

Mohlo by vás zaujímať