Tu na severe sme videli ako sa stretli mladí ľudia, ktorí si pripínali odznaky “allforjan”. Stretli sa tu aj starší, ktorí sa roky nevideli. Rodičia priviedli svoje deti a občas bolo možné zahliadnuť aj domácich štvornohých miláčikov. Všetkých spojil akýsi alarm v mysliach kričiaci “Stačilo.”

Bolo nás tu cez 10-tisíc. Možno malé číslo na Bratislavu , zato obrovské pre stredne veľké mesto na severe krajiny. Z každej strany zaznievali z transparentov rôzne želania, no všetky mali spoločný cieľ – vyjadriť nespokojnosť s fungovaním nášho štátu. Ľudia niesli sviečky, vlajky a fotografie. Všetci spievali hymnu a štrngali kľúčmi. Pre nás mladých to bolo prvý raz, starší to už pamätajú. Nad všetkými sa zároveň z diaľky, z veľkoplošnej obrazovky pozerali dve tváre. Tváre dvoch ľudí, ktorí za svoju šľachetnosť zaplatili najväčšiu cenu. Martina a Ján.

A niekde v tom v dave, uprostred štrngania kľúčov, spievaním hymny a záverečným skandovaním “Dosť bolo Fica” ,zaznel čistý s úprimný hlas. Bol to hlas dvojročného syna môjho kolegu, ktorý si vo svojom veku zmýlil  slová a namiesto “Dosť bolo Fica” zakričal “Dosť bolo Ticha”. Dnes ešte možno netuší, čo povedal, no jedného dňa pochopí, že mal najväčšiu pravdu z celého davu.

“My všetci sme boli ticho až príliš dlho.“

 

My všetci sme boli ticho až príliš dlho. Ticho sme sa prizerali ako rastie korupcia, nefunguje polícia, nefungujú súdy, ako rastie mafia a umiera demokracia. Za takýto stav je zodpovedná aj naša ľahostajnosť, naša ignorácia, naša pohodlnosť, rezignácia, beznádej a nezáujem. Ten malý chlapec to povedal úplne trefne: Dosť bolo ticha.

AllForJan

Zostaňte informovaní a sledujte naše správy aj na Facebooku.