So spevákom Robertom Pospišom sme sa rozprávali o ľudovkách, ich prepise, o hraní iných žánrov, ako aj o dôvodoch prečo sa ich nastávajúci album venuje utečeneckej kríze.

Ľudoviek majú ľudia často po krk, keďže ich počúvali celú éru komunizmu. Mnohí si myslia, že ľudovky už nemôžu zaujať, vy ste dôkazom, že takáto hudba dokáže osloviť. Robíte ju tak trochu inak.

Nenazval by som ich ľudovkami. Nám s páčili balady ako druh ľudových piesní, sú temnejšie, smutnejšie, majú pochmúrnu atmosféru, sú to strašne široké skladby. Počúvame veľa zahraničnej hudby, staré pesničky sme prerobili po svojom pesničkárskymi, zdanlivo jednoduchými postupmi, chceli sme vedieť, čo to spraví. My nehrávame ľudovú hudbu, nikto z nás nie je ľudovkár. Robíme pesničkárske projekty ladené do klasiky.

Aké žánre hrávate?

Máme kapelu Polajka, čo je klasickejšia hudba, prerábali sme skladby Leoša Janáčka. Vydávame vlastný album, ktorý je multižánrový, hráme pesničkárske veci, s Martinom robíme vlastné pesničky. Do toho máme formáciu Cikker, kde prerábame tvorbu Jána Cikkera. Je to rôznorodé; nič z toho nie je podobné tomu predtým.

Ľudovky, ktoré hráte, sú dosť pozmenené od originálu. Prečo?

Aj s Martinom si ako autori myslíme, že keď robíš niečo svoje, tak by to tam malo byť cítiť. Najhoršie, čo sa akejkoľvek hudbe môže stať je, že by to bolo to isté, čo predtým. To by nemalo zmysel. Do pôvodných ľudových textov som dopisoval, čiže polovica je originál, polovica je moja. Už ani neviem, ktorý text je pôvodný a ktorý môj.

Zároveň sme v tom videli zmysel, ako tým skladbám pomôcť. Keď k pôvodnému textu človek pridá niečo svoje, možno to znamená, že si za tým stojí, nie je za čo sa schovať. Je to tvoje, urobil si to radikálne, buď sa to ľuďom páči alebo nie. Nerobíme projekty, kde sme tieňoví hráči, nie sme len interpreti, ale aj tvorcovia. Tak sa k tomu snažíme pristupovať.

Ľudová hudba zaniká, lebo zaujíma len špecifickú skupinu ľudí. Je toto spôsob ako ju zmodernizovať a spopularizovať?

Mohol by to byť ten spôsob. My už z toho sveta odchádzame. Urobili sme trilógiu, ktorá sa zaoberá ľudovou hudbou, Polajka, kde bola moravská ľudová poézia, toto sú slovenské, u Cikkera boli staršie slovenské z iného štýlu.

Myslím si, že už nastala éra ľudovej hudby. Je strašne veľa projektov, kde sa objavujú ľudové motívy. Keď sme začali my, nebolo ich veľa, dnes je situácia na slovenskej scéne iná. Povedali sme si, že už ideme od tohto štýlu preč, v podstate to ani nehráme v štýle ľudoviek. Ak to tam niekto počuje, sú to len náznaky. Oveľa bližšie sme k americkej hudbe. Nemáme žiadne cifrovačky, ja spievam sám, nemáme viacero spevákov, čo je pre ľudovú hudbu typické.

Sú tieto naše piesne medzinárodne prezentovateľné?

Je to ťažká otázka. My sme si ich vybrali, lebo je v nich niečo, čomu rozumieme len my. Africká hudba je medzinárodná a možno sa dá odprezentovať akýkoľvek druh hudby, ale nie som si istý, či sú to tieto balady. Slovenské publikum na ne reaguje dobre, lebo im rozumie. V starých pesničkách sú texty naivné, no sú dôležité, rozprávajú nejaký príbeh, nie sú to len výkriky. Slová majú váhu. Nie som si istý, aký by bol zážitok zahraničného poslucháča.

V ľudových piesňach tlmočíte príbehy ľudí. Ktoré motívy sú najčastejšie?

Balady majú tragický podtón, čiže najčastejšie je to tragická smrť, ale aj tragická láska. Tým, že sme hrali veľa koncertov, sa príbehy menia, už aj my ich inak rozprávame. Sme omnoho slobodnejší, rôzne skáčeme, no stále mám pocit, že to ľuďom má čo povedať, a to je zaujímavé.

Pripravujete niečo nové?

Nový album nám vychádza 2. októbra, pozývam všetkých do bratislavskej Cvernovky. Krstíme album Exodus, desať autorských skladieb. Album je o utečeneckej kríze, rozhodli sme sa zase pre úplne niečo iné, je to album, ktorý má celú ústrednú tému. Stále to tu bolo, nie je to príjemná vec, ale treba o tom podľa mňa normálne robiť albumy. Je to ďalšia úloha hudby v súčasnom priestore, upozorňovať na veci, na ktoré sa neupozorňuje.

Tento album má slovenský alebo medzinárodný charakter?

Tento je medzinárodný. Texty sú po slovensky a po česky, podľa prekladov, aké som zohnal. Hudba je naša, koncepcia albumu má presah aj z hľadiska hudobného, aj textového. Je to niečo úplne iné, nič také sme nikdy neurobili. Je to veľmi zaujímavý album, veľmi si za ním stojím.